Králik baran

Francúzsky baran

– je považovaný za staré francúzske mäsové plemeno. Vzniklo v polovici 19. storočia. V tom období sa u králikov nepozeralo tak na hygienu, čo malo za následok častý výskyt ušného svrabu. Chovatelia si všimli, že v tej dobe už vo francúzsku chované anglické barany na jatočné účely takýto problém takmer nemali. Preto si neprávom mysleli, že králiky s ovisnutými ušnicami sú voči tejto chorobe odolné. Preto tohto anglického barana králika začali krížiť s tzv. obyčajnými králikmi, s králimi obrami (predchodcami belgických obrov) ale aj aby dosiahli silné mäsové plemeno s ovisnutými ušnicami. Králiky z týchto krížení mali o niečo jemnejšiu stavbu tela ako králiky,ktoré vídame na dnešných výstavách a boli prevažne vo farbe divokej. Na jatočné účely bol o francúzske barany v divokom s farbení v tej dobe väčší záujem ako o králiky iného s farbenia. Vznik francúzskych baranov strakošov sa pripisuje nemeckým chovateľom, ktorí ich chovali približne od roku 1860 a krížili ich v tej dobe ešte s neušľachtilými strakatými králikmi. Francúzsky baran sa stal v Nemecku obľúbením a a populárnym plemenom úžitkovým plemenom, čo znamená, že sa choval predovšetkým pre mäso a jemnú hustú srsť. Chovatelia, ktorí sa chovom tohto plemena zaoberali boli na prelome 19. a 20. storočia takmer v celej Európe mimo Anglicka kam boli prvé králiky francúzske barany privezené v roku 1938. V tom istom roku boli vystavené aj v známom Crystal Palace. Avšak aj napriek tomu u anglických chovateľov nebol o ne tzv. výstavný záujem. Chovali sa výlučne na mäso a vylepšenie anglických mäsových plemien. Jedinou známou propagátorkou francúzskych baranov bola chovateľka Meg Brownová v šesdesiatich rokoch minulého storočia neustále vystavovala. Aj jej zásluhou bolo toto plemeno králikov v Anglicku uznané, ako výstavné.

   Prof. ing. Václav Kálal vo svojej publikácii z roku 1946 popisuje baranovité králiky nasledovne. Hlava z bočného profilu má baraní typ – klabonosé a široké čelo, silne vyvinuté nosné a lícne časti, ušnice u koreňa mäsité, výstuplé tzv. korunky, previsnuté (klopené). K baranovitým králikom patrí anglický baran, francúzsky baran, francúzsky baran biely, meisenský baran, baranovití strakáči nemecký a anglický. Sú spravidla kľudnej povahy a preto aj dobrými zúžitkovateľmi krmiva. Nepočujú tak dobre ako králiky so vzpriamenými ušnicami, netrpia však úšními chorobami , ako králiky s vzpriamenými ušnicami. Niektoré baranovité plemená sú však náchylné k slzeniu očí. V anglicku chované baranovité strakáče nazývané „Lop butterfla“ s ovisnutými ušnicami vo farbe čiernobielej, modrobielej, šedobielej a žltobielej sa nevyžaduje úplná kresba strakáčov (to však bolo ešte pred rokom 1946.